Tento rok sa konal už 2. ročník celoslovenskej súťaže Galéria talentov, ktorú vyhlasuje Štátna vedecká knižnica - Literárne a hudobné múzeum v Banskej Bystrici v spolupráci so ZŠ Jána Bakossa v Banskej Bystrici. Po úspešnom minulom roku sme začiatkom marca odoslali práce našich žiakov v nádeji, že zopakujeme pekné výsledky z minulého školského roku a oplatilo sa!
V kategórii vlastná literárna tvorba, v I. kategórii, získala krásne 2. miesto žiačka 4. ročníka Kristína Šuhajová a vo výtvarnej tvorbe v II. kategórii žiačka 5. ročníka Martina Súkeníková. Obom srdečne blahoželáme a prajeme veľa úspechov a tvorivých síl do ďalšej práce.
Fotografie z udeľovania cien a víťazné výtvarné dielko si môžete pozrieť vo fotogalérii - Galéria talentov, víťaznú rozprávku v plnom znení si môžete prečítať TU:
Tri víly
Kde bolo, kde nebolo, boli dvaja chudobní ľudia. Boli spolu šťastní, len to dieťatko im chýbalo. Jedného večera musel muž odísť a žena zostala doma sama. Nad ránom v postieľke zaplakalo dieťatko. Keď sa muž vrátil, v postieľke uvidel svojho jediného potomka. Utešený chlapček sa usmieval na svojich rodičov... Zrazu sa vonku zotmelo a celý dom zalialo zvláštne svetlo. K postieľke pristúpili víly a povedali : ”Prišli sme vášmu synovi nadeliť dary tak, ako ostatným novorodencom.”
Pristúpila k postieľke prvá víla a hovorí: “Ja ti nadelím zlatého tátoša.”
Druhá víla pristúpila a hovorí: “Ja ti dám krásnu bohatú dedinu.”
K postieľke podišla posledná a takto prevravela: “Odo mňa do daru dostaneš krásnu nevestu.”
Potom prvá víla položila do postieľky veniec, druhá šatku, tretia diamantovú slzu a kým zmizli, ešte povedali: “Prídeš k nám o osemnásť rokov, bývame v hustých kamenných horách...”
Dni leteli ako splašené tátoše a chlapec vyrástol na veľkého mládenca. Raz povedala matka synovi: “Choď, syn môj, máš osemnásť rokov a víly povedali, že keď osemnásť rokov budeš mať, za nimi do hôr musíš ísť.” So slzami v očiach mu podala dary, ktoré mu kedysi podarovali tri víly.
Kráčal veľa dní, kým prišiel k jaskymi, v ktorej bývala prvá víla. “Už si prišiel? Čakala som ťa. Trochu meškáš. Už som si myslela, že si sa niekde stratil. Za to, že si prišiel, dám ti zlatého tátoša, určite ti poslúži, ale ešte kým ti ho dám, chcem vidieť veniec, ktorý som ti dala do kolísky.” Mládenec jej podal veniec a od víly dostal tátoša.
“Ale počkaj! Tento tátoš sa volá Pegas a vezme ťa kam len budeš chcíeť, pokiaľ to neurobíš so zlým úmyslom!” Mládenec sa poďakoval, nasadol na Pegasa a leteli... Po troch dňoch dorazili k druhej jaskyni. “Ahoj, rada ťa vidím,” vítala ho druhá víla. “Ale kým ti dám môj sľúbený dar, ukáž to, čo som ti do postieľky vložila...” Mládenec pristúpil k víle a vrátil jej šatku, ktorú mu dala. Vtom povedala víla zaklínadlo a pod horami stála utešená dedina. Bola veľká a bohatá ako víla sľúbila.
Letel ďalších osem dní, kým dorazil k poslednej víle. “Ja ti tiež dám, čo som sľúbila, ale ty mi daj, čo si žiadam...” Chlapec vybral diamantovú slzu, víla ju pustila na zem a pred mládencom stála mladá krásavica. “Volá sa Miladyna a ty sa budeš volať Michal. Budeš s ňou určite šťastný!”
Keď sa vrátili domov, Michalovi rodičia boli veľmi šťastní, že má so sebou ženu a je živý a zdravý. Vrátili sa do dediny, ktorú dostal od druhej víly a žili si tam šťastne...