Ešte koncom minulého školskéro roku sme sa zapojili do celoslovenskej literárnej súťaže Detská rozprávková Žilina a aj keď sme museli na výsledky dlho čakať, oplatilo sa! Náš žiak, Adam Mičko, bol v celoslovenskej konkurencii, v kategórii próza (do 10 rokov), nominovaný medzi najlepších šesť.
Do súťaže sa zapojilo 118 žiakov z celého Slovenska, ktorí zaslali spolu 148 súťažných prác. Vyhodnotenie súťaže sa uskutočnilo 14. 10. 2011 na Radnici mesta Žilina. V porote boli o. i. p. Toňa Revajová a p. Beáta Jarošová. Ako povedali, ich práca bola neľahká a rozhodovanie a čítanie súťažných prác im zabralo väčšinu prázdnin.
Po príhovore p. Čorbu, hovorcu primátora a krátkom kultúrnom programe, začali porotkyne s čítaním súťažných prác. Srdce nám podskočilo, keď sme spoznali Adamovu “neposlušnú fixku”, ktorá sa dostala aj do zborníčka najlepších prác. V konečnom poradí Adam síce neobsadil jedno z prvých troch miest, ale bez odmeny neodišiel. Získal krásnu knihu od Š. Moravčíka Veselé potulky po Slovensku a čestné uznanie. Po vyhodnotení nasledovala tvorivá dielňa s mnohými cennými typmi a radami pre mladých autorov.
Adamovi srdečne blahoželáme a prajeme mu veľa úspechov a tvorivých síl. (fotogaléria - Detská rozprávková Žilina)
Tu je jeho víťazná práca:
O neposlušnej fixke
V peračníku, v taške neporiadneho žiaka Adama, prebývala okrem ostatných písacích pomôcok aj hrubá modrá fixka.Všeky ceruzky a perá mali svoje miesto, iba fixka bola voľne pohodená v otvorenom peračníku. Jedného dňa si pomyslela: “Keď ty nemáš pre mňa miesta, tak si ho ja nájdem sama!” ... a vygúľala sa z peračníka. Ako sa v taške povaľovala, dostala sa z jednej priehradky do druhej. Pri tom putovaní a gúľaní však stratila vrchnáčik. A to bola pre neporiadnika Adama poriadna pohroma!
Najskôr sa zagúľala do žiackej knižky popozerať známky. Zanechala však za sebou rôzne čáry – máry a sem – tam aj machule. Jej ďalšou zastávkou bol pracovný zošit z matematiky, aj tu vyplnila všetko, aj to, čo nebolo treba. Čím dlhšie chodila zo zošita do zošita bez vrchnáčika, všade zanechávala za sebou viditeľné stopy. Ešte šťastie, že postupne začala strácať na sile, lebo začala vysychať. Pohrome by nebolo konca - kraja.
Keď Adam prišiel zo školy, otvoril tašku, že ukáže mame žiacku knižku. Vlasy sa mu postavili do pozoru, pot na čelo vytryskol a dlane sa mu spotili! “Čože to má za známky?” Modrou fixkou popísané háky – baky. V ďalších knihách ho čakalo to isté! Dlho rozmýšľať nemusel, ihneď vedel, čo sa stalo. Pre vlastnú lajdáckosť, že pre svoju obľúbenú fixku nenašiel miesto, sa mu to vypomstilo počarbanými vecami.
Neporiadnik sa odvtedy poučil. Svoje veci si úhľadne ukladá do peračníka a peračník si zatvára, aby mu zase ďalšia neposlušná fixka nenarobila ďalšiu neplechu. Pre všetkých žiakov poučenie vyplýva, že poriadok v taške je základom čistoty a kultúry žiaka!