Občasník žiakov našej školy, kde nájdete ich vlastnú tvorbu, výtvarné práce (viď fotogaléria), novinky, výsledky súťaží, žartíky zo školských zošitov, príspevky zo života a o živote v škole... Vychádza 2x ročne v náklade podľa záujmu a potrieb školy. Za obsah zodpovedá p. uč. Jambrichová, spracovanie a tlač žiaci 9. ročníka a p. M. Ragan.

 

Niekoľko ukážok z čísla December 2010:

 

Halloween sa blíži...

 

 

Každoročne v období, keď chodíme zapaľovať na hroby sviečky a spomíname na našich blízkych, ktorí tu už nie sú, sa vo svete udomácnil a oslavuje sa sviatok strašidiel, príšer a blikajícich strašidelných svetielok.

Vedia o tom aj žiaci zo Základnej školy v Sirku, lebo len pred pár dňami sa vestibul ich školy premenil na svietiace tekvicové kráľovstvo. Sú právom hrdí, a majú byť aj na čo, veď také obrovské tekvice, ako tento rok, sa už dlho neurodili a nemali ich v škole. Nuž a práve tie sa pod rukami p. učiteľky Jánošíkovej zmenili na svietace “príšery”!

Po oknách sa na metle preháňajú strigy, aj tu nájdeme papierové tekvice, duchov a strašidlá. Vstup do školy, hlavne skôr ráno je o to čarovnejší, že ho osvetľujú len sviečky v tekvicových hlavách a vytvárajú tak špecifickú a neopakovateľnú atmosféru. Nuž a viac ako slová snáď povedia už len obrázky, tak poďte s nami nahliadnuť do tejto halloweenovej nádhery...

 

Mgr. Zuzana Háková

 

 

 Vianoce 

Vonku ticho sneží,

správa o Vianociach svetom beží.

 

Každý má kopu želaní,

každý to vie, že večer

splnených prianí o chvíľu nastane.

 

Aj hviezda na nebi zažiari jasnejšie,

keď zaspievam koledu

s rodinou veselšie.

 

Matej Pémer, 4. roč.

 

Oblok

Kto to kýcha,

kto to bol?

Školský oblok prechladol.

 

Oblôčik si vyliečime,

všetky diery zacelíme,

poslúži nám dobre v zime.

 

Petra Fujdiarová, 2. roč.

 

Cesta do školy

Ráno do školy si idem rád,

ide so mnou aj môj kamarát.

Stretávame veľa detí

polovica z nich však letí...

Menšie deti po mlákach skáču,

škôlkari si aj poplačú.

A tí, ktorí doma ležia,

do školy vždy ráno bežia.

Keď oznámi školský zvonec hodinu,

úsmevy sa z tváre pominú.

Do lavíc zase posadať

a nové vedomosti nasávať.

 

T. Šagúl, 4. roč.

 

Môj brat

Môj brat menom Jakub

neposedí ani zakus,

stále trieli po byte,

hneď sa niečo rozbije.

 

Tu váza padne, tu tanier hrkoce,

on sa tomu rehoce.

Mamka zúri, kričí, volá,

on však nad ňou vyhráva.

 

Otec sa len čuduje,

čo to chlapča zas kuje.

Nestačí sa otočiť

a už musí zakročiť.

 

V ruke drží šróbovák,

hračky ide montovať.

Autá, kocky, lego,

to je všetko jeho.

Každý zákrok do hračky,

zničí nejak súčiastky.

 

Je to huncút veliký,

nechce sa hrať s hocikým.

Nech je taký, či onaký,

stále ho mám veľmi rád,

je to predsa len môj brat!

 

A. Mičko, 4. roč.

 

S I R K O V N Í Č E K    Máj 2011:  výber z príspevkov...

 

 

 

 

 

 

Budúcnosť vo svete

 

Všetci ľudia sa zaoberajú témou, čo bude na svete v budúcnosti. Čo sa stane napríklad v roku 3000, čo všetko vtedy bude. Každý jeden človek má inú predstavu o budúcnosti.

           Budúcnosť je veľmi vážna vec. Nikdy nevieme, čo sa stane napríklad zajtra alebo o tisíc rokov. Hocikedy môže na Zemi niečo vybuchnúť alebo na Zem dopadne niečo z vesmíru, čo by mohlo zničiť celý svet.

Budúcnosťou sa zaoberajú mnohí vedci, vypočítavajú roky kedy Zem zanikne. Na Zemi je mnoho jadrových zbraní, ktoré by narušili budúcnosť sveta. Ešte si nevieme uvedomiť pár vecí, ako vznikol vesmír. Veľa vecí je na svete nemysliteľných. V budúcnosti budú možno namiesto ľudí pracovať roboty. Dúfam, že sa vedcom podarí zistiť, čo bude v budúcnosti a čo presne bude v nasledujúcich storočiach až tisícročiach sveta.

 

Peter Sentandráši

9. ročník

  

Veľká noc

 

Keď už máme dosť Vianoc,

prichádza k nám Veľká noc!

Silnejšie nám slnko svieti,

vyrastajú jarné kvety.

 

Prvosienka, podbeľ, púpava,

vonku je vždy zábava.

Ranný vzduch je svieži,

hádam nám už nenasneží!

 

Kraslice si vyzdobíme,

dobré jedlo navaríme.

Vajíčka si maľujeme,

potom dobrý obed zjeme.

 

Najskôr niečo vyrobíme,

potom si aj zarobíme,

pri tom sa aj potešíme...

 

Timotej Šagúl, 4. roč. 

 

J a r

 

Sneh už mizne z polí,

zima sa už lúči,

slniečko skôr vychádza,

jar sa k nám už blíži.

 

Tam sa čosi v hore belie,

verte, nie je to páperie,

malé biele kvietočky,

to sú biele snežienky.

 

Vedľa sa už podbeľ tlačí,

koho bude liečiť asi?

Možno všetkých po zime,

pomôže pri angíne...

 

Po zelenej trávičke,

žlté klbko sa gúľa,

nie je to však loptička,

je to malé kura!

 

Jarou život začína,

prebúdza sa hora.

Lúky kvetmi zakvitnú,

džavot ide z dvora.

 

Adam Mičko, 4. roč.  

 

 

Rozprávka o Dúhovom princovi

 

         Jedného slnečného dňa sa na hrade narodil princ. Dali mu meno Dúhový princ. Poslušne sa učil všetkému, aby za jeho vlády bola krajina ešte krajšia ako je. Keď dovŕšil dvadsiaty rok, prepadli jeho krajinu zlé príšery, ktoré poslal kráľ Všekaz, aby zničili kráľovstvo. Príšery sa volali Všekazy. Keď sa to princ dozvedel, rozposlal poslov, aby rozniesli správu o tom, nech všetky vojská krajiny prídu na hrad. O pár týždňov bolo všetko vojsko nastúpené na hrade. Veru nikto nechcel, aby im Všekazy zbúrali domy, alebo porozháňali stáda oviec, kráv či koňov. A tak sa vojsko v plnej zbroji na čele s princom tiahlo proti zlým príšerám. Ešte nevedeli, čo ich čaká. Všetky boli totiž veľké príšery z plechu s troma hlavami. Z prvej šľahal oheň a pálil všetko, čo sa hýbalo i stálo. Z druhej tiekol olej a z tretej dym, ktorý dusil všetko naokolo. Dúhoví princ sa však vrátil víťazoslávne a preto, že jeho otec bol už starý menoval kráľom. Mladý kráľ obnovil krajinu a vládol ďalej spokojnejšie. Škoda, že to tak nie je aj na našej Zemi. Žili by sme aj my spokojnejšie a radostnejšie. Veď človek nie je pánom sveta. Celá Zem patrí aj zvieratám, aj rastlinkám a všetkému živému. Ľudia majú čističky vôd, vzduchu, ale rastlinky a zvieratká nie. Kedy zvieratká a rastliny vedeli rozprávať každému by od ich sťažností praskli uši. Mnohí hovoria, aby sme už začali robiť, ale začať treba od seba.

                                                                                                                                                   Jaroslav Pémer, 9. ročník  

 

  

Mamička

 

Mojím najlepším priateľom je moja mamička.

Chcem pre ňu len máličko,

darujem jej medovníkové srdiečko...

Keď jej ho dám,

dostanem sladkú pusu na líčko.

Poteší ju každý darček,

aj keď je to len malý zvonček.

Mamička je človek dobrý,

keď môže, pomôže mi.

Preto ju mám veľmi rada

a vždy, keď má sviatok,

kúpim jej pre potešenie kvietok.

Malú červenú ružičku a poviem jej:

“Ľúbim ťa.”

... v oku jej uvidím malú slzičku.

 

Lucia Baloghová, 4. roč. 

 

 

  

Ročné obdobia

 

Každé ročné obdobie

má to svoje čaro.

Nie však ranné vstávanie...

To vie štvrták Jaro.

 

Vtáčiky nám každé ráno

do okienka štebocú,

vstávať, deti, do školičky,

odkazy nám donesú.

 

Na leto sa tešíme,

prázdniny mať budeme.

Budeme sa chodiť kúpať

a do vody stokrát skákať.

 

Po lete nás zase čaká

čítanie a písanie,

no a škola na nás volá,

že sa učiť budeme.

 

A keď príde zima tuhá,

stromček v izbe vyrastie.

Okrem zimy aj darčeky

do domčekov donesie.

 

Vladimír Kovalčík, 4. roč. 

 

 

 

S I R K O V N Í Č E K    December 2011:

 

Vianoce

Vianoce už prichádzajú,

teplé dni nám odchádzajú.

Dostaneme darčeky, ozdobíme stromčeky.

Stromčeky nám budú svietiť.

Bitky, hádky nebudú,

darčeky nám pribudnú.

Tešíme sa veľmi na ne,

všetko by sme dali za ne.

Stromčeky pekne zdobiť budeme,

za štedrovečerný stôl si sadneme.

                

            Timotej Šagúl, V. trieda

 

O Vianociach

Už sú tu Vianoce,

kapor sa čľapoce.

 

Napadol sneh,

už je biely celý breh.

 

Ježiško je veľký svätý,

prinesie nám darčeky,

deti sa už veľmi tešia,

kým ich môžu rozbaliť.

 

V izbe stojí nový stromček,

teším sa, že nám rozsvieti domček.

 

V kuchyni pekne vonia večera,

chutí lepšie ako včera.

 

Mamička už robí koláče,

no ocko kúpil v meste pagáče.

 

Lenka Vodenská, 4.roč.

 

 

O trojhlavom drakovi

 

            Kedysi dávno, pred mnohými rokmi, žili v lese, vo vysokých skalách dvaja draci. Starali sa o jedno vajíčko. Všetko by bolo v poriadku, keby kráľ neposlal vojsko, aby drakov zničili... Bojovali dlho, ale vojska bola veľká presila a nakoniec drakov premohlo! Nikto však nevedel, že po drakoch zostalo vajíčko.

            Raz, cez les prechádzal kováčov syn. Išiel za kráľom, požiadať ho o nižšie dane. Keďže neuspel, smutný sa vracal domov. Zrazu zbadal niečo guľaté... Pozrel sa lepšie a zistil, že je to vajíčko!

Zobral ho a išiel s ním domov. Doma sa oň všetci pekne starali, dobre ho ukryli na teplé miesto, aby ho nikto nepovolaný nenašiel. Jedného dňa vajíčko prasklo a vyliahol sa malý dráčik. Kováčov syn Eduard

mu dal meno Dragon. Všetci si Dragona veľmi obľúbili, vyrástol z neho veľký drak, ktorý mal tri hlavy. Raz sa však stalo, čoho sa všetci najviac obávali! O Dragonovi sa dozvedel kráľ a hneď ho chcel dať zabiť! Eduard to nechcel pripustiť, sadli aj s otcom Dragonovi na chrbát a odleteli do starých skál. Kým Eduard s otcom lovili zver, aby mali niečo pod zub, Dragon si bol pozrieť ich starý dom. Videl, že kráľ dal všetko zničiť a rozhodol sa, že sa mu za to pomstí! Večer sa o všetkom porozprával s Eduardom a jeho otcom. Dohodli sa, že pomôžu všetkým ľuďom.

Kráľ si nazbieral majetky tak, že zdieral ľudí vysokými daňami. Za dlhé roky mal preto obrovské stáda oviec a kráv. Dragon s Eduardom chodili po nociach po okolí a brali kráľovi to, čo mu nepatrí.

            Všetci ľudia sa spojili proti kráľovi a ochraňovali Dragona a Eduarda. Zlého kráľa vyhnali z kráľovstva a za vládcu si zvolili kováča. Ten múdro vládol a pomáhal ľuďom. Odvtedy viac ľudia nehladovali a Dragon s Eduardom mali kopec kamarátov...

 

                                 

                                                                                                            Martin Šedivý,  4. roč.

 

Zima

Končí jeseň farebná a dlhá,

vystrieda ju biela zima tuhá.

Teším sa na sánkovačky,

no hlavne na guľovačky.

Snehuliakov stavať budeme,

teplý čaj sa napiť pôjdeme.

Krásne Vianoce sú pred dverami,

potešte sa spolu s nami.

Potom zasa ďalší krok ,

uzavrime tento rok.

Taká už raz zima býva,

veľa v sebe toho skrýva.

   

        Timotej Šagúl, V. trieda

 

 

O drakovi Dobrákovi

 

            Kde bolo, kde nebolo, bol raz jeden drak. Tento drak vôbec nebol zlý drak, bol to drak Dobrák. Mal štyri hlavy, chŕlil oheň, bol zelený a lietal.

            V jedno štvrtkové ráno zaletel do obchodu a kúpil si extrasilné žuvačky Orbit. S veľkou chuťou ich začal prežúvať. Ale čo to?! Keď chcel chŕliť oheň, začal kašľať. Kašľal stále viac, no miesto ohňa chŕlil iba extrastudený vzduch. Čo už s takým drakom, aj keď je Dobrák, keď oheň nechŕli? Musí k dračiemu lekárovi. Ten ho liečil tabletkami, liečil ho čajom, liečil ho medom... Nič nepomáhalo! Smutný drak sa vracal cestou – necestou domov. Ani lietať sa mu nechcelo. Pre slzy si nevšimol kameň, ktorý stál uprostred cesty. Aúúúú!” skríkol od bolesti. ... ako drak spadol na zem, z krkov mu vyleteli všetky štyri extrasilné žuvačky.

            Zase to bol náš starý dobrý drak. A to je koniec, ale nezazvonil zvonec, lebo zhorela vŕba, na ktorej visel a ktorú podpálil vyliečený Dobrák.

Kolektív žiakov 4. roč.

 

 

Môj brat

Raz keď budem taký veľký

ako môj brat Jarko.

Budem sa mu určite

vo všetkom podobať.

Tiež chcem chodiť na strednú školu,

študovať a pomáhať.

Ľuďom ,čo to potrebujú a chcú,

aby ich mal niekto rád.

Každý niečo potrebuje,

pomáhať si musíme.

Lebo nikto nikdy nevie,

kedy sa mu dobrí ľudia zídeme.

Chcem študovať a byť veľký,

aby sa to splnilo,

aby deti mohli spávať

a nebáli sa ničoho.

 

 Matej Pémer, V. trieda

 

Prefíkaná líška

 

Kde bolo i nebolo žili zvieratká. Myšiak  Miško, srnka Sŕnuľa a líška Paťka. V jeden deň skoro ráno sa líška rozbehla zo svojej nory a bežala za myšiakom

Miškom a srnkou Sŕnuľou. Zobudila ich a oni na to povedali: Líška jedna hlúpa, prečo si nás zobudila?! Jáj preto,

či si nechcete dať preteky? To, ako s tebou? Áno. Srnka a myšiak  premýšľali  a nakoniec znela ich

odpoveď takto. Jasné, že si s tebou dáme preteky. Líška sa potešila, lebo mala tajný plán. Po čase prišli

ku štartu. 3,2,1 štart! Líška sa rozbehla skratkou, no myšiak a srnka nie. Keď prišli do cieľa líška tam už bola.

Veru, veru, nezačínaj preteky s prefíkanými zvieratami.

Timotej Šagúl, V. trieda

 

Tri víly

 

            Kde bolo, kde nebolo, boli dvaja chudobní ľudia. Boli spolu šťastní, len to dieťatko im chýbalo. Jedného večera musel muž odísť a žena zostala doma sama. Nad ránom v postieľke zaplakalo dieťatko. Keď sa muž vrátil, v postieľke uvidel svojho jediného potomka. Utešený chlapček sa usmieval na svojich rodičov... Zrazu sa vonku zotmelo a celý dom zalialo zvláštne svetlo. K postieľke pristúpili víly a povedali : ”Prišli sme vášmu synovi nadeliť dary tak, ako ostatným novorodencom.”

Pristúpila k postieľke prvá víla a hovorí: “Ja ti nadelím zlatého tátoša.”

Druhá víla pristúpila a hovorí: “Ja ti dám krásnu bohatú dedinu.”

K postieľke podišla posledná a takto prevravela: “Odo mňa do daru dostaneš krásnu nevestu.”

Potom prvá víla položila do postieľky veniec, druhá šatku, tretia diamantovú slzu a kým zmizli, ešte povedali: “Prídeš k nám o osemnásť rokov, bývame v hustých kamenných horách...”

            Dni leteli ako splašené tátoše a chlapec vyrástol na veľkého mládenca. Raz povedala matka synovi: “Choď, syn môj, máš osemnásť rokov a víly povedali, že keď  osemnásť rokov budeš mať, za nimi do hôr musíš ísť.” So slzami v očiach mu podala dary, ktoré mu kedysi podarovali tri víly.

Kráčal veľa dní, kým prišiel k jaskyni, v ktorej bývala prvá víla. “Už si prišiel? Čakala som ťa. Trochu meškáš. Už som si myslela, že si sa niekde stratil. Za to, že si prišiel, dám ti zlatého tátoša, určite ti poslúži, ale ešte kým ti ho dám, chcem vidieť veniec, ktorý som ti dala do kolísky.” Mládenec jej podal veniec a od víly dostal tátoša.

“Ale počkaj! Tento tátoš sa volá Pegas a vezme ťa kam len budeš chcieť, pokiaľ to neurobíš so zlým úmyslom!” Mládenec sa poďakoval, nasadol na Pegasa a leteli... Po troch dňoch dorazili k druhej jaskyni. “Ahoj, rada ťa vidím,” vítala ho druhá víla. “Ale kým ti dám môj sľúbený dar, ukáž to, čo som ti do postieľky vložila...” Mládenec pristúpil k víle a  vrátil jej šatku, ktorú mu dala. Vtom povedala víla zaklínadlo a pod horami stála utešená dedina.  Bola veľká a bohatá ako víla sľúbila.

Letel ďalších osem dní, kým dorazil k poslednej víle. “Ja ti tiež dám, čo som sľúbila, ale ty mi daj, čo si žiadam...” Chlapec vybral diamantovú slzu, víla ju pustila na zem a pred mládencom stála mladá krásavica. “Volá sa Miladyna a ty sa budeš volať Michal. Budeš s ňou určite šťastný!”

            Keď sa vrátili domov, Michalovi rodičia boli veľmi šťastní, že má so sebou ženu a je živý a zdravý. Vrátili sa do dediny, ktorú dostal od druhej víly a žili si tam šťastne...

                                                                                                                                                                                                                                                                                        Kristína Šuhajová,  4. roč.

 

Škola

Ďalšie prázdniny sa skončili,

je čas ,aby sme sa znovu učili.

Učenie ,perá ,zošity,

uterák s menom vyšitý.

Diktáty ,písomky ,jazyky ,

projekty ,etické návyky,

partia kamošov konečne spolu,

každý si pritisne stoličky k stolu.

Na hodine pozor veľký dávame,

škriepky a smiech na prestávky necháme.

Už sme veľkí v piatom ročníku,

cesty späť niet ,ani úniku.

Máme svoje povinnosti

plníme si ich do sýtosti.

 

Timotej Šagúl, V. trieda

 

 

S I R K O V N Í Č E K  Máj 2012:

- väčšia časť informovala o živote školy, súťažiach a úspešných žiakoch. Všetky informácie sú poskytnuté na stránke školy.

- z noviniek je to vlastná tvorba našich žiakov, ktorú si môžete prečítať v nasledujúcej časti:

 

Veľká noc

 

Keď už máme dosť Vianoc,

prichádza k nám Veľká noc.

Silnejšie nám slnko svieti,

Vyrastajú jarné kvety.

 

Prvosienka, podbeľ, púpava,

vonku je vždy zábava.

Ranný vzduch je svieži,

hádam nám už nenasneží!

 

Kraslice si vyzdobíme,

dobré jedlo navaríme.

Vajíčka si maľujeme,

potom dobrý obed zjeme.

 

Najskôr niečo vyrobíme,

potom si aj zarobíme,

pri tom sa aj potešíme...

 

Timotej Šagúl, 5. roč.

 

 

LETO

 

Zima odišla, leto prichádza,

slniečko už pomaly vychádza.

Vonku je už pekné leto,

deti behajú vonku preto.

Budeme chodiť na kúpaliská kúpať sa,

už je pozde vonku guľovať sa.

Tešíme sa na prázdniny,

keď odovzdáme v škole knihy.

Na ulici počuť smiech detí,

rodičia chystajú výlety.

Tešíme sa , veď sme deti.

Na prázdniny ku starým rodičom pôjdeme,

možno tam niečo zaujímavé nájdeme.

 

Timotej Šagúl, 5. roč.

 

Veľká noc ešte raz...

Na lúkach sa ešte sniežik rozpúšťa,

no podbeľ už hlávku vypúšťa.

Slniečko je stále teplejšie,

deti vonku skáču častejšie.

Niečo vo vzduchu má veľkú moc,

preto, že už je tu Veľká noc.

Vinšovníci idú ulicami,

ovešaní kraslicami.

Veselo si vyspevujú

a dievčatá navštevujú,

dievky kričia, aj sa zasmejú,

bo chlapci ich vodou lejú.

 

Timotej Šagúl, 5. roč.

 

Valentín

 

Valentín je sviatok lásky,

keď našej mamke miznú vrásky.

Najbližším nejaký dar dám,

pekné slovo k nemu dodám.

Mamke dáme sladký bozk na líce,

aj keď ona nám ich dala tisíce.

Pre otca skrytú čokoládu mám,

štrnásteho februára mu ju dám.

Neviem, čo mám dať bratovi,

asi čokoládu ako tatovi.

Babke niečo pekné vyrobím,

dať jej to sa vôbec nehanbím.

Starkému je ťažké niečo kúpiť,

to by som najskôr musel banku vylúpiť.

Aspoň s nákupom mu pomôžem,

keď už inak nemôžem.

 

Timotej Šagúl, 5. roč.

 

 

Smiechoty   :) :) :)

 

Operu Rusalka - napísal Ciferník

(Ján Cíger Hronský)

 

Prvý americký prezident – Nicolas Cage

 

Peloponéz – vypínač na DVD

 

Rieka v Taliansku – Hakuna Matata

 

Peter Iljič Čajkovskij – ako 22-ročný mal syna Borisa Godunova

 

Titanic sa nezrazil s ľadovcom , ale so mnou , keď som si išiel večer zaplávať.

 

Tepelná výmena medzi dvoma telesami je teplo.

 

Mozog – je uložený v hlave , je potrebný aby sme mali sluch a rozum.

 

Pankreas – vylučuje hormón inzulín