...tentokrát v XXI. ročníku celoslovenskej súťaže vo vlastnej literárnej tvorbe žiakov základných a študentov stredných škôl v SR
"Škultétyho rečňovanky".
Súťažné práce sme poslali ešte koncom minulého školského roku a o pár dní sa uskutoční slávnostné vyhodnotenie v Hontiansko - novohradskej knižnici A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši. Ocenený bol náš žiak Nikolas Sendrey, toho roku už žiak 5. ročníka. Na slávnostnom vyhodnotení si preberie diplom a vecnú cenu. Výstupom súťaže je zborník ocenených prác.
Nikolasovi blahoželáme, prajeme veľa tvorivých síl a tu je jeho ocenená práca:
O meste a chlapcovi bez mena
Kde bolo alebo nebolo, bolo jedno mesto, ktoré nemalo meno. V tomto meste žil chlapec, ktorý tiež nemal meno a pokrikovali na neho: “Aha, ide bez mena...” Chlapcovi to bolo veľmi ľúto a rozhodol sa, že to musí nejak zmeniť!
Rozhodol sa, že zájde za kráľom. Ten predsa všetko vie a pomôže mu! Tak sa aj stalo. Hneď sa aj vydal na cestu. Išiel dlho, až nakoniec prišiel do kráľovského mesta. Mesto bolo veľké a celé obkolesené múrom. Bránu strážili stráže a hneď sa ho pýtali na meno. Keď im odpovedal, že on nemá meno, najprv to brali ako zábavku a veľmi sa smiali, ale keď chlapec ani potom nepovedal, ako sa volá, hnevali sa, prečo si z nich robí srandu a hodili ho do žalára. Chlapec mal šťastie, lebo ich dohadovanie začul kráľ.
Na druhý deň ho prijal vo svojej komnate a pýtal sa ho, odkiaľ prichádza a prečo nemá meno. Chlapec vysvetľoval, že ich mesto nemá meno a ani na druhú časť otázky odpovedať nevedel. “To je čudné, že nemáš meno. Nejaké pekné teda vyberieme!”
Kráľ pomenoval mesto Martin a chlapcovi sa toto meno tak zapáčilo, že aj on si pýtal dovolenie, aby sa volal rovnako, ako jeho rodné mesto. Kráľ mu to dovolil a tak sa Martin rozradostene pobral do Martina a všetkým povedal o svojom mene a stretnutí s kráľom.
Potom sa mu už nikto nesmial, že nemá meno. Práve naopak! Mal krásne slovenské meno a veľa ľudí potom dávalo toto meno svojim deťom...