Koncom minulého mesiaca si naši žiaci pripravili krátke pásmo hlavne pre starších občanov našej obce. Nemali by sme však zabúdať, že s úctou by sme sa k nim nemali správať len v rámci mesiaca úcty k starším, ale i v bežnom každodennom živote.
Krátky výber z rozhlasovej relácie...
"Všetko môže človek na svete zastaviť, ale nikdy sa mu nepodarí zastaviť čas. Čas je riekou života. Míňa sa deň za dňom, rok za rokom a my sa pri jej toku občas zastavíme, aby sme si uvedomili určitý medzník vo svojom živote.
Ľudský život je ako kniha. Má svoj úvod, ale aj záver s vyvrcholením a vypovedaním hlavnej myšlienky, ktorá oslovuje svoje okolie, dáva ponaučenie, ale aj výstrahu svojim potomkom.
Všetci sme veľmi radi a spokojní, keď jeseň vášho života je spokojná, ked pokojne máte kde skloniť hlavu k odpočinku, keď vaše oči žiaria radosťou a spokojnosťou medzi vašimi najbližšími, ale i medzi nami. Horšie je, keď niektorí starí ľudia akoby sa stali problémom nášho svedomia. Ešte nedávno boli ozdobou rodiny a dnes sú vyhostení z moderných bytov. A čím sa previnili? Je to kruté, ale asi iba tým, že zostarli a deti ich už nepotrebujú.
Prešli ste jarou a letom svojho života. prišla jeseň. Všetko ide tak, ako to v kolobehu prírody musí ísť. Jar a leto ste vyplnili statočnou prácou, za ktorú vám úprimne ďakujeme. Nuž, jeseň nech vám dožičí svoje plody. Nech je krásna, slnečná a pokojná. Nech vám zdravie dobre slúži, nech vás sprevádza naša úcta a porozumenie na každom kroku.
Moja starká
Ako dobre, stará mama,
že ťa mám a nie som sama,
že ma berieš do náručia
ako kvety, ktoré pučia,
keď ich hladká jarné slnko.
Hráš sa so mnou ako s vlnkou
hrá sa rybka perleťová,
prv, ako sa v húšti schová.
Mám ťa rada, mám ťa rada,
starká moja, starká zlatá,
pritúlim si k tebe líčka
ako biela holubička. "