Dnes, 26. 1. 2017, sme sa prostredníctvom rozhlasovej relácie prihovorili najstarším obyvateľom našej obce. Zo slov našich žiakov vyberáme:
Jeseň je nádherný čas, kedy sú stromy okolitých lesov odeté do pestrofarebných šiat a v diaľave sa už belejú končiare vrchov. Ostré slnečné lúče prerážajú chladné závany vetra a hladia naše tváre. V tomto mesiaci si pripomíname jednu z najvzácnejších cností, ktorá môže byť zrodená v duši človeka. Je to úcta k starším. Úcta k tým, ktorí tvrdo pracovali, aby sa nám žilo lepšie, úcta k tým, ktorí sa každý deň vzdávali radostí, ktoré im život ponúkal, aby urobili šťastnými nás, ich deti. Úcta k našim otcom a mamám, ku všetkým, ktorí si zodrali svoje ruky, aby tie naše zostali hladké a nepoškvrnené...
Každý malý chlapec raz bude dedko. Dedka majú všetci v úcte, dedko vie vraj všetko. Nepochybujeme, že niečo podobné platí aj pre ich ženy, naše babky. Všetci raz budeme starí. Títo ľudia sú krásni, krásni vďaka svojej múdrosti, vždy nám majú čo dať. Dostali najlepšiu školu, školu života a ich rady nie sú z kníh, ale z prežitých skúseností.
Náš drahý dedko, drahá babička, prijmite od nás božtek zo slov na líčka.
Aby ste sa dobre mali, boli zdraví, vždy sa smiali.
Nech vám radosť v očiach svieti, to vám prajú vnúčatá a vaše deti!